O tomto stretnutí sme sa bavili už minulý rok na Festivale železnice v Budapešti. Maďarskí kolegovia modelári nás upozorňovali, že hala, v ktorej sa konalo stretnutie “ľahne popolom” – skrátka bude zbúraná a na jej mieste by malo vyrásť nákupné centrum.  Ako alternatíva sa malo uskutočniť stretnutie v Pecsi.

Celú gesciu nad organizáciou tohto stretnutia za slovenskú stranu si vzal na plecia náš slovensko – maďarský diplomat JKI z BA. Ako obvykle nás začal uháňať hneď na jar, i keď akcia sa mala konať až v septembri. Museli sme vyplniť  prísľub organizátorovi, že podporíme výstavu v Pecsi našou účasťou s modulmi. Tu niekde sa celá komunikácia s maďarskou stranou “zasekla”. Diplomat JKI bol bezradný- maďarská strana akoby sa pod zem prepadla. Totálne informačné embargo. Čas plynul,  leto sa pomaly blížilo ku koncu a my sme stále nič podrobnejšie  nevedeli. Počet modulov, ubytovanie a podobné logistické chuťovky.

Miloš a Beliš študujú mapu, potom nastavili GPS súradnice do Pécsu – všetko bolo super, trafili sme krásne na výstavisko, potom večer na hotel Laterum – ráno späť na výstavisko, tam sme poznali cestu úplne naspamäť.  Ale od tohto dňa sme sa každý večer vracali na hotel inou cestou “Žeby sme nedobrovoľne spoznávali nočné ulice Pécsu?!”. 🙂

Hlava nás ale bolela z transportu, lepšie povedané koľko modulov bude treba a čím ich tam vlastne dopraviť. Situácia bola až do posledných chvíľ skoro beznádejná. Potom ako lastovička na konci leta sa zjavil layout a na ňom naša – slovenská časť. Potešiteľná pre nás bola  dĺžka trate. V podstate  jedna stanica, traťové moduly, skryťák – točňu zabezpečili, ako už sa stalo zvykom,  kolegovia z   MK Košice .

Tento layout sa trochu líši od skutočného na ktorom sme jazdili. Tvar ostal v podstate ten istý, len niektoré stanice sa zmenili.

Na poslednú chvíľu sa hustá hmla okolo prepravy modulov rozplynula a zasvietilo slnko. Michal Š. sa rozhodol, že prispôsobí prívesný vozík tak, aby sme do neho naskladali všetko potrebné pre pobyt našej výpravy v zahraničí. Nakoniec sa nám podarilo všetko potrebné naskladať do oboch transportných vozidiel a prívesu a vyraziť na 400 km  dlhú cestu do maďarského Pecsu.

V Šahách, pred hranicami sme si dopriali malú zastávku aj  na preskupenie posádok z dôvodu nadmerného zaťaženia vozidla W Pasat.  Ach tá spotrebááá…  Drvivá väčšina posádky nad 90 kg sa následne  premiestnila do druhého auta. 🙂

Do Pécsu sme dorazili tesne pred súmrakom. Dali si rýchlu večeru a stihli  povykladať všetky moduly a kufríky z vozíka. Uložili sme ich približne na miesto, kade bude viesť naša vetva trate. Obrovskej českej výprave v zložení Láďa Merek sme pomohli vyložiť spoločne s maďarsky hovoriacou domácou zostavou Starú Paku a premiestniť na miesto postavenia podľa plánu. Následne nás vypoklonkovali z výstaviska a doviedli do spomínaného ubytovacieho zariadenia

Ráno začalo výdatnými raňajkami, presunutím na výstavisko a skladaním koľajiska podľa pozmeneného layoutu. Ako tradične v závislosti na menší počet modulov sme mali našu trať postavenú behom dvoch hodín. Jožkovia sa potom pustili do elektrifikácie a my s Robom sme začali vykladať koľajové a cestné vozidlá. To bol znak, že všetko funguje a môžeme sa začať hrať.

Nebudeme sa ďalej rozpisovať o tom ako bolo perfektne a čo všetko sa tam dalo vidieť. lebo pekne spracované reportáže a články si môžete prečítať na týchto stránkach:

Modul klubu Košice

Railnet

—-

A teraz sa už venujme samotnému stretnutiu a prevádzke koľajiska prostredníctvom fotoreportáže s pohľadom našich objektívov.

Jozef už prideľuje adresy a maďarskí kolegovia vpravo tvoria grafikon

Láďa predstavuje vozy na jazdenie a naši už skladajú súpravy.

V Starej Pake sa to začína zaplňovať, no chýba tu ešte maďarská časť obsluhy.

Čo zastávka alebo stanica, to stručný popis na oboznámenie sa “ale len pre domácich”.

To je Maďarsko – kukurica, slnečnica a samozrejme kombajny.

Parná lokomotíva u nás známa pod číslom 344

—-

Sergej prechádza popri zvalenom strome

Pohľad zvrchu na prácu hasičov a riadenie premávky políciou

—-

Maďarské lokomotívy odstavené na vedľajších koľajach pripravené na posun.

—-

Sergeje v maďarských farbách v Jozefove.

—-

Na  vyplnenie voľných miest  v grafikone (na Slovenskej vetve koľajiska), sme postavili na trať aj ICE

Nastupujúci Za kasárňou boli asi zaskočení rýchlovlakom

Vlak sa rúti cez Jozefov a Róbertovo do skryťáku

Jozefov sme pravidelne vyťažovali Mn a mimoriadnymi vlakmi

T 478101 s mimoriadnym nákladným vlakom do Starej Paky

754 036 s Os čaká na odchod

T 435 ako záloha v Jozefove

754 ČD ako zrýchlený Os

Rýchlik vychádza z tunela a pokračuje do Róbertova

Zaostrené na 754 036

Historický Os v smere do Jozefova

431 026 pózuje nad priepusťou

Pohľad do skryťáku

Stará Paka už bez súprav – koľajisko sa pomaly rozoberá.

Spoločné foto aktérov česko-slovensko-maďarského stretnutia.

My tiež balíme a hajde domov.

—-

To je záver super akcie na ktorú sa bude dlho spomínať. Zároveň vyslovujeme poďakovanie organizátorom za príjemne strávené dni a pohostinnosť, ktorou sme boli zahrnutí počas celého podujatia.

A kto tam nebol môže banovať a slintať !!!