Pôvodná myšlienka vznikla už dávnejšie. Konkrétnejšie rozmery tento projekt dostal v roku 2007 keď sme podali na Trenčiansku nadáciu projekt s názvom „ Model železničnej stanice Prievidza v mierke 1: 87 „. Donorom grantového programu bola  spoločnosť Porfix a.s. a bol vypísaný pre náš región hornej Nitry.

Ako to už býva práce na projekte bolo neúrekom a preto bolo potrebné práce na ňom rozdeliť. Na webovej stránke donora projektu bol k stiahnutiu formulár aj s propozíciami a štruktúrou projektu . Pustili sme sa do niečoho, o čom nik z nás do vtedy ani  netušil.

Prvé stretnutie s p.Petrincom a zhromažďovanie podkladov potrebných na stavbu depa.

Spracovali sme podklady, ktoré vyžadovala štrukturálna stránka projektu a snáď najpracnejšou časťou  bol presný rozpočet. Kto z vás staval niekedy model stanice / je jedno akej / si  vie predstaviť na čo všetko sme museli myslieť pri zostavení rozpočtu. Výslednou sumou sme boli zaskočení aj my.

Situačný plán depa v Prievidzi.

Projekt sme podali v termíne  a už  ostávalo iba čakať a veriť. Koncom leta sme sa dozvedeli výsledok – zamietnuté .Bližšie odôvodnenie znelo  príliš veľké finančné nároky. Nadácia chcela podporiť čo najviac drobných projektov a nie jeden , dva veľké. Poučenie pre nás. Zasadla klubová rada a rozhodla , že projekt o rok podáme znova.

Pôdorys rotundy depa.

Na ďalší rok sa však trocha upravili podmienky získania grantov. Bolo treba nájsť  zamestnaca spoločnosti donora projektu a toho presvedčiť aby za náš projekt loboval  , a maximálna suma na jeden projekt bola stanovená na 20 000 SKK / áno – ešte stále sa u nás platilo korunami / .  Tak toto bola neriešiteľná  záležitosť a tak sme to vzdali bez boja. Projekt sa odložil do najspodnejšieho šuplíka  a život klubu sa poberal ďalej svojou cestou až….

Rasťo s Adamom pri zakreslovaní rozmiestnenia budov a koľají.

Na 6. stretnutí modulov v Bojniciach 2009 prišla za nami mama jedného z našich juniorov , teda detí, ktoré navštevujú náš krúžok železničných modelárov a takto začala. Že jej syn o ničom inom doma nehovorí, len o vlakoch a veciach s tým spojenými, a že jej zamestnávateľ spoločnosť Siemens a.s. vypísal podobný grantový program pre mládež.

Uchytanie koľají a rozvody elektrických káblov sme nechali na odborníkov Maťa a Adama.

No poviem  za seba , moc chuti ísť do toho som nemal  hlavne po predchádzajúcich skúsenostiach. Ale mali sme v hre jednu veľkú devízu …. a to zanieteného lobistu, čo bola podmienka  – mamu , ktorá nám chcela pomôcť získať grant. Po predchádzajúcich skúsenostiach sme projekt  rozdelili na časti, aby nebol tak finančné náročný. Začali sme depom.

Už vyrezané diely rotundy, to bola fuška aj pre nás skúsenejších.

Vyselektovať z rozpočtu materiál, preveriť dva roky staré ceny a tak  ďalej a hlavne na nič nezabudnúť. Poskytnutá suma mala byť 666 €. Tá sa však na poslednú chvíľu zmenila na  333 € – vraj dôvodom je kríza. Opäť dilema – pustiť sa do  stavby, alebo nie. Podmienkou finančného rozpočtu bolo uviesť aj vlastné zdroje financovania a tieto boli už realizované –to znamená, že už sme mali objednaný materiál  /koľaje, výmeny, spojky, točňu …../.

Pomaličky projekt dostáva aké také tvary.

Tak sme rozhodli že do toho ideme. Nevedeli sme sa dočkať termínu, kedy mali byť zverejnené výsledky. Zvoní mobil a Rasťova mama hlási: PROJEKT PREŠIEL –  HURÁ ide sa do toho.

Koľajové lôžko je vysypané, nosníky strechy hotové, už len napojiť osvetlenie budovy.

V piatok v klube krátka porada, rozdelenie úloh – kto bude mať čo vo svojej réžii a hor sa do stavby. Najviac nadšené z tejto situácie boli deti, ktoré tento projekt mali relizovať. No menej  už my dospelí, ktorí sme museli zabezpečiť veľa vecí aby sa mohlo  nepretržite pracovať. Problémy sme mali hlavne s dodávkami jednotlivých materiálov, okrídlená odpoveď snáď všetkých obchodníkov bola „ je kríza musíte čakať “. Ale problém bol v tom, že v zmluve o poskytnutom grante bol záverečný termín 31.12.2009 a ten mi robil najväčšie vrásky na čele. Potom prišla  chrípková epidémia a nakoniec sme museli nadáciu v Bratislave požiadať o predĺženie termínu ukončenia prác na 30.4.2010. Deti – Jaro, Vlado,  Gusto, Roman, Rasťo, Adam, Dano, Peter, Michal, Matej  odviedli  poriadny kus roboty.

Peťo a predseda v zápale práce, osádzajú betónový plot – je to piplačka.

Prešli snáď všetkými prácami, ktoré model depa vyžadoval. Začali s projektovaním – stanovením rozmerov modulov spolu s Milošom, ktorý bol vedúci realizačného  tímu a velil celej „detskej“ armáde modelárov  a riadil tak práce na celom projekte.

Blížime sa k finále – dopĺňame interiér depa  ako nosníkový žeriav , pracovné stoly a skrine.

Zostavením modulov, kde sa vyžadovala veľká presnosť, nakoľko tieto boli trojuholníkového tvaru a bolo  treba dodržať správnu geometriu. Umiestnenie točne spolu s budovou rotundy  tak, aby koľaj, ktorou sa depo pripojí ku stanici mala predpísaný uhol. Proporcionálne rozmiestnenie všetkých objektov  vzhľadom na skutočnosť.

Konečne zakrývame rotundu, ešte strechu streknúť šedou a bude sa podobať skutočnej zo 70tych rokov.

Práce na budovách, zapojenie elektrických rozvodov, výrobu najmenších detailov  potrebných  na dotvorenie celkového reálneho vzhľadu modelu depa – drvenie skutočného uhlia a jeho preosievanie na potrebnú frakciu do zásobníkov, preosievanie štrku  potrebného na zaštrkovanie koľají  a  posyp skoro celého areálu depa, lepenie kríkov, vegetácie, plotov, buriny v chodníkoch, maľovanie a osádzanie figúrok postáv, výroba dláždeného povrchu , vystrihovanie a lepenie častí dekoráciíí budov výroba krovu, strechy  rotundy, osvetlenia do nej, výrobu lámp  a takto by som mohol pokračovať ešte dlho.

Adam s Vladom dolaďujú posledné chybičky, ešte pár detailov a je to OK.

Tak cez toto všetko preskočili naši mladí modelári pri stavbe modelu depa Prievidza. Videli tak celý postup pri  výrobe takéhoto modelu a aj s logistikou – aby práce neviazli, aj keď niekedy uviazli, ako som už predtým spomínal nie našou vinou.

Spoločné foto – už môžeme, 99,9%je hotových.

Zvládli práce, ku ktorým sa ani doma nedostali, naučili sa merať s posuvnými meradlami, merať eletrické veličiny  prúd,napätie, odpor, ale hlavne odviesť svoju časť spoločnej práce  čo najlepšie, aby celkový výsledok stál za to. A to sa myslím podarilo.

– – –

Jednou z podmienok grantu  bolo aj verejné predstavenie Projektu. To sme naplánovali na 7.stretnutí modulov v Bojniciach 5. – 9. 5. 2010. Náš deň „D“ bol stanovený na 6.5.2010 na 15:00 hod.

Pozvaní boli  zástupcovia samospráv Bojníc, Prievidze, Novák, zástupcovia Železničných spoločností, sponzori „Projektu“ a triedni učitelia našich mladých modelárov a samozrejme tí, čo sa podieľali na vzniku tohto nádherného modelu. Pozvaných hostí privítal a zároveň aj predstavil predseda ZTŚĆ v Bojniciach  ing. Anton Chlpek.

Po ňom nasledoval  stručný prierez históriou  depa, ktorý predniesol náš kolega p. Jozef  Petrinec .

Poukázal na jednotlivé etapy budovania depa, ale aj jeho osud cez 2.sv.vojnu, jeho obnovu a využívanie až po súčasnosť. Nezabudol pripomenúť, že budova rotundy prievidzského depa bola  vyhlásená z podnetu členov Klubu železničných modelárov (KŽM) pri ZTŠČ Bojnice  za národnú technickú pamiatku (2004).

Krátky prierez  o stavbe modelu som potom predniesol ja aj s poďakovaním sponzorom, ale aj aktérom  a podporovateľom tejto aktivity.

Potom nasledoval raut  súbežne s ochutnávkou vín a neformálnymi rozhovormi medzi jednotlivými účastníkmi. V depe boli poodstavované modely  parných  lokomotív, motorových vozňov, ktoré počas minulých rokov zabezpečovali prevádzku po tratiach hornej Nitry.

V pozadí boli pripravené panely s fotografiami a písomnými faktami z jednotlivých etáp vývoja a tak pozvaní hostia mali jedinečnú možnosť porovnať dávno minulú realitu s modelom ktorý bol pred nimi.

Depo bolo počas celého 7.stretnutia  vystavené v kongresovej sále aj s dobovými lokomotívami, ktoré sa predvádzali na točni. Podľa reakcií návštevníkov stretnutia sa im model veľmi páčil a nemohli od neho odtrhnúť svoje ratolesti, ktoré išli na toľkom množstve parných lokomotív oči nechať. A pre tých z Vás , ktorí ste sa na stretnutie nedostali pár  fotografií z modelu prievidzského depa aby ste vedeli o čom celý tento článok bol.

Maroš.