V dňoch 22. až 30. augusta 2015 sa už tradične konala Výstava vláčikov v obchodnom centre Mlyny v Nitre a ako to už býva zvykom, my sme na nej nesmeli chýbať. Výstava sa konala na všetkých troch podlažiach obchodného centra. Návštevníci mohli vidieť koľajiská takmer všetkých mierok z dielne rôznych modelárov.

Výstava sa síce začala v sobotu 22. augusta, avšak pre nás začala omnoho skôr, pretože sme museli všetko pripraviť a zbaliť tak, aby sme to mohli v piatok odviezť do Nitry. Baliť sme začali už viac ako týždeň vopred, pretože sme si nemohli dovoliť nič zabudnúť – znamenalo by to zbytočnú cestu do Bojníc a naspäť. V piatok doobeda nakladáme pobalené veci do prvého ducata.

Naši usilovní majstri, počas nakladania.

Nasledoval obed a hurá na cestu do Nitry. Prvé ducato dorazilo pred Mlyny okolo piatej, neskôr postupne prichádzali naši členovia a mohli sme sa pustiť do rozoberanie rackov s modulmi a postupne sme ich začali rozmiestňovať v priestore podľa layoutu.

Po vyložení prvého ducata sme si mysleli, že je tak trochu nafukovacie – toľko vecí ako teraz nám doň ešte nevošlo.

Ešte samotný layout:

Podobne ako minule sme sa poučili s predchádzajúcich ročníkov a zvolili sme uzavretý layout, aby sme mohli bez otáčania súprav jazdiť dokola. Navyše sme medzi Nováky a Pravno umiestnili našu znovuzrodenú dvojkoľajku a tak sme mohli predviesť opäť niečo nové v podobe súbežných jázd a križovaní na trati.

Naše koľajisko z vtáčej perspektívy – z prvého poschodia.

Tentokrát sme, na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, neboli na druhom poschodí pri detskom kútiku, ale na prízemí priamo pri hlavnom vchode a hneď vedľa nás boli naši priatelia s klubu KMŽ Hôrky so svojím modulovým koľajiskom v mierke TT.

Okolo pol siedmej dorazilo aj druhé ducato so zvyškom modulov a ostatných vecí a tak sme mohli začať postupne stavať. Ako vždy, po rozmiestnení modulov ich treba postaviť na nohy na presnú výšku – tu sa jazdilo na 100 cm – a následne pospájať tak aby sedeli koľajnice. Po tom všetkom treba celé koľajisko zapojiť elektricky. Celé to ešte aspoň narýchlo odskúšať, aby sme ráno nemali problémy a okolo jednej v noci hlásime – hotovo. Nasleduje ešte krátka cesta na internát, kde sme počas celej výstavy bývali, a spať.

Takto sme vykladali. Žiadna nákladná brána, ale priamo pri hlavnom vchode.

Nasledujúce ráno už začala ostrá prevádzka. A tak, šup, povyberať súpravy a jazdíme. Priebeh výstavy sa príliš nelíšil od predchádzajúcich ročníkov. Ako vždy sa hlavne cez víkendy prišlo pozrieť veľa ľudí. Podobne ako po minulé roky, jazdili sme hádam so všetkým, čo sme mali – práve rozmanitosť láka oči návštevníkov, takže okrem pre slovenské trate bežných súprav s okuliarnikmi, bardotkami, čmeliakmi a hektormi s bežnými osobnými a nákladnými vozňami jazdili aj exotickejšie súpravy ako napríklad ICE 2, ICE 3, railjet a samozrejme nesmeli chýbať rôzne špeciality ako “fernet” vlak, nemecký bundeswehr, podbíjačka, či automatická čistička koľají s vysávačom, ktorú nám požičali maďarskí kolegovia.

Čas strávený v koľajisku ubiehal pomerne rýchlo a tak sme sa ani nenazdali a bolo šesť hodín – čas, kedy z rozhlasu zaznelo upozornenie pre návštevníkov, že Výstava vláčikov sa nadnes končí a môžu si ju prísť pozrieť opäť v nedeľu. A tak sme sa poberali opäť na internát vyspať sa, pretože predchádzajúcu noc sme veľmi nespali.

Nedeľa prebiehala veľmi podobne ako sobota a v podstate všetky dni boli už akýmsi stereotypom. Kto to nezažil, nevie, ale aj toho najzanietenejšieho modelára to po pár dňoch nonstop jazdenia prestane baviť. Na zábavu tu však nie sme a tak nám nič iné nezostáva.

Menšie obrazové spestrenie:

V pondelok sa na nás prišli pozrieť aj médiá, takže sme sa samozrejme venovali aj im.

Pričom vznikla aj jedna celkom zaujímavá fotka na pamiatku do nášho archívu :).

Bohužiaľ, prevádzku na železnici občas sprevádzajú aj nehody. Inak tomu nie je ani pri železnici modelovej a tak sa občas podarí rozrezať výmenu, vykoľajiť zopár vozňov, no a niekedy vznikne aj trochu väčší karambol.

Druhý víkend sa po našom koľajisku prevetral aj rakúsky railjet.

Akýsi deň D nastal v nedeľu, pretože vtedy sa naše pôsobenie na tejto výstave končilo a zároveň sme všetci vedeli, že nás čaká to po šiestej všetko rozložiť, pobaliť, dať moduly do rackov a všetko nachystať tak, aby sa mohlo začať nakladať.

Takto nejako to vyzeralo okolo štvrť na deväť večer, pričom o deviatej sme už mali takmer všetko naložené a časť už bola na ceste do Bojníc. Do 2 hodím sme všetci dorazili, vyložili autá, aby sme pred polnocou mali “fajront”. Neostáva nám nič iné, ako konštatovať, že táto akcia sa radí medzi tie vydarené, a dúfať, že sa na nej objavíme aj nabudúce.